Svet, kde je každý spojený s prírodou, s každým jedným živým tvorom a spájajú ho myšlienky, nehovoriac o neuveriteľne nádhernom, mohutnom svete bohatom na zeleň, všade doslova prekypujúci životom, priam ohlušujúca krása neopísateľných rozmerov, ktorá vás núti presvedčiť, že to najkrajšie, čo ste videli je práve toto. Je to len film. Povedia si mnohí. Možno je to len film, ale má v sebe čaro. Bežnému smrteľníkovi, pričom mnohí žijú len v oblastiach plných hluku, svetla, železa a betónu, je tento svet vzdialenejší než tým, čo majú podobný svet na blízku. Bežnú našu pozemskú prírodu. Nemožno síce porovnať krásy nášho sveta s tým, čo v sebe ponúkli prechádzky Pandorou, lietajúce tvory na ktorých sa dá voziť tu budú nepochybne chýbať, no krásy života, rastlín a bujnej zelene sa dajú vychutnávať aj na našej planéte. Pandora je však dielom fantázie, ktoré nemusí byť odsúdené a zaškatuľkované ako "nemožné a nikdy nesplniteľné" lebo čo sa nachádza mimo náš svet zatiaľ vieme menej ako z mála. Práve tú krásu a neobyčaj sveta, jeho farby, pohyb a trebárs aj prvky spojenia... to všetko a viac je neopakovateľným zážitkom. 

Sledovať ako spolu nažíva fauna a flóra v symbióze, ako sa všetko darí, je prekrásne. O to viac, že z počiatku sa zoznamujete s týmto svetom a kmeňom Na´vi, stotožňuje sa každý divák s okolím a krása prostredia ho púta. Následne človek, tak ako ničil a pustošil krajiny, do ktorých vstupoval (križiacke výpravy, výbojné kmene predchodcov Maďarov, Tatárov, Turkov, obsadenie Nového sveta a vyhubenie indiánskych kultúr, ničenie pralesov Strednej Ameriky a Strednej Afriky, ničenie Indických a Ázijských drevín a lesov), obracia sa aj chuť a azda každý návštevník, čo si neprišiel z donútenia film sledovať do kina len pospať, a sleduje príbeh, sa aj názorovo obracia na stranu Na´vi. Ak by som to mal povedať slovami jedného len 12 ročného fanúšika: "pri scénke keď RDA ničí strom života mal chuť sa pripojiť na stranu Na´vi a sám im pomôcť." Tento pocit však nie je ničím výnimočným. Mali sme ho a máme ho viacerí. Chuť byť názorovo na strane Na´vi a aspoň pomyslene zachrániť tú krásu, nech je naďalej čo obdivovať.

Psychologicky sledovanie filmu vplýva na zmýšlanie človeka. Ak vníma film celkovo a chce ho vnímať, film ho do jeho deja vtiahne.  Každý divák bez rozdielu veku, či pohlavia, ak naozaj dovolí filmu, aby ho do seba vtiahol a venuje mu pozornosť, si nájde to svoje vlastné, čo mu film dá. Niekomu film umožní cítiť lepší vzťah k prírode. Možno niekoho prinúti nevytnúť strom v záhrade, len preto že z neho spadlo nejaké decko. Iného možno film prinúti chodiť častejšie na prechádzky do lesa. A verte mi, že si od filmu sľubujem sám v tomto smere mnohé. Je teraz zima. Les nie je taký ako by sme chceli. Naše slovenské lesy sú však krásne a nemôžeme im uprieť, že chcú aby sme ich chránili... nech zostanú aj pre budúcnosť. Vo filme zaznelo, že zem je už dávno vyrabovaná spustošená planéta, a to je práve skutočnosť, ktorá je viac než istá. Len nedávno som čítal, že Stredná Amerika prestane ťažiť a ničiť pľúca sveta len ak budú ostatné krajiny platiť. Skoro ako vydieranie zvyšku sveta, ale inak slušný biznis, pričom vytínanie pralesa sa nezastaví nikdy. Film ponúka mnohé na zamyslenie a ako som už spomenul, pre každého tam bude niečo jedinečné.